Úvod Gadgety Ako ste na tom s opiátmi? Tento bioelektronický implantát môže zabrániť predávkovaniu…

Ako ste na tom s opiátmi? Tento bioelektronický implantát môže zabrániť predávkovaniu…

35
Vývoj tohto implantátu stál 10 miliónov dolárov.

Bioelektronický implantát, vyvinutý vďaka desaťmiliónovému grantu, dokáže rozpoznať predávkovanie opiátmi a automaticky do tela uvoľniť protiliek

Americký Národný ústav zdravia (National Institutes of Health –  NIH) poskytol skupine vedcov z Schému fungovania bioelektronického implantátu, vyvíjaného vedcami z Northwestern University grant 10 miliónov dolárov na to, aby vyvinuli bioelektronický implantát, schopný nielen rozpoznať život ohrozujúce predávkovanie opiátmi, ale zároveň uvoľniť do tela protiliek naloxón. Tak ho teda vyvinuli.

Konkrétne vymysleli relatívne jednoduché bezdrôtovo ovládané zariadenie, veľkosťou porovnateľné s USB kľúčom, ktoré možno zaviesť priamo pod kožu človeka. To, okrem iného, obsahuje senzor, schopný merať v krvi hladinu kyslíku.  Jeho ďalšou dôležitou súčasťou je nádržka, naplnená maloxónom. Ak senzor zistí v krvi človeka tak nízku hladinu kyslíku, že ho to ohrozuje na živote, jednoducho ako prvú pomoc automaticky do tela uvoľní naloxón.

Schému fungovania bioelektronického implantátu, vyvíjaného vedcami z Northwestern University.

Netreba to brať ako výstrelok. Takéto implantáty predstavujú seriózny a perspektívny smer vývoja.

Ďalšie projekty

Podobný vyvíja aj tím inžinierov z Purdue University. Oba si ešte na testovanie na ľuďoch musia nejaký čas počkať, no podľa niektorých odborníkov môže ísť o účinnú  novú stratégiu boja proti rastúcemu počtu predávkovania opiátmi.

To začína totiž v niektorých vyspelých krajinách nadobúdať charakter epidémie. Iní odborníci však tvrdia, že majitelia takýchto implantátov s falošným pocitom bezpečia začnú opiáty brať ešte intenzívnejšie.

Schéma implantátu proti predávkovaniu, vyvíjaného na Purdue University.

A do tretice, ďalší zaujímavý vynález pre tých, čo s narkotikami majú problém. Tentokrát ide o aplikáciu pre smartfóny, fungujúcu podobne ako sonar. Tá analyzuje zvukové vlny na sledovanie rýchlosti dýchania osoby. Tu je ale potrebná aktívna spoluúčasť užívateľa drogy, ktorý aplikáciu musí vopred spustiť. Navyše jej v prípade núdze musíme povoliť automatické kontaktovanie záchranných zložiek.

Bez akejkoľvek potreby polemiky – predstava narkomana, ktorý aktiváciou aplikácie upozorní (nikto nevie koho všetkého), že práve berie drogy a nechá sa pritom dokonca dobrovoľne lokalizovať neznie ako práve praktický nápad.

Smartfónová aplikácia Second Chance, vyvíjaná na University of Washington. Foto: Mark Stone

Vyššie spomínaný implantát je iba jedným z mnohých produktov, ktoré vznikli na základe grantov udelených NIH v rámci jeho rozsiahlej iniciatívy HEAL, snažiacej sa obmedziť závislosť na liekoch a drogách. O ako vážny problém v USA v súčasnosti ide svedčí aj fakt, že len v tomto roku budú v rámci iniciatívy HEAL financované projekty približne za miliardu dolárov.